Slováci sú v práci nad európskym priemerom.  Odbory: Pandémia ukázala možné zmeny systému pracovného času

Ilustrácia: život je práca, ale práca nie je celý život. Zdroj: thinkstock.com

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR zdôrazňuje, že prínosy kratšieho pracovného času výrazne prevažujú nad negatívami.

Napriek zníženiu odpracovaných hodín zatiaľ nie je vidieť extrémne poklesy vo výkonnosti ekonomiky, ak sa neprihliada na úplne zatvorené, čiže neproduktívne prevádzky. Pre TASR to uviedla Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR. Pandémia nového koronavírusu preto podľa odborárov ukázala, že je možné uvažovať o zmene nastavenia systému pracovného času.

Prehodnocovali produktívny čas

Konfederácia eviduje, že niektoré výrobné firmy vďaka pandémii prehodnotili hlavne produktívny čas zamestnancov na pracovisku. “Z dôvodu pandémie a s cieľom predchádzať šíreniu ochorenia skracovali čas strávený na zmene, aby nedochádzalo k miešaniu pracovníkov a predišlo sa výpadkom zamestnancov z dôvodu choroby. Takisto viac času venovali hygiene pracoviska a upratovaniu,” podotkli odborári.

Slováci sú v práci nad európskym priemerom

Vo všeobecnosti trávia v práci Slováci týždenne viac hodín, ako je európsky priemer, preto by podľa odborárov malo byť cieľom dostať sa aspoň na priemer krajín EÚ pri zachovaní výšky mesačnej mzdy. Riešení by bolo viacero, dal by sa napríklad redukovať počet hodín, ktoré slovenskí zamestnanci odpracujú v rámci nadčasov alebo v noci.

Ilustrácia: dĺžka pracovného času. Zdroj OECD, 2016

Vízia: Sedemhodinový pracovný týždeň

Ďalšou alternatívou by bolo skrátenie výmery hodín pracovného týždňa. “Napríklad vďaka kolektívnym zmluvám už dnes niektoré podniky vrátane sektora verejnej správy aplikujú 37,5-hodinový pracovný čas, a tak alternatívou je posunúť ho na 35 hodín, čo by znamenalo sedemhodinový pracovný deň,” podotkli odborári.

Alternatíva: 4-dňový týždeň

Možnosť vidia odborári aj v experimentoch v zahraničí (Švédsko, Španielsko) so štvordňovým pracovným týždňom. “Aj na Slovensku existujú firmy, ktoré pilotne skúšajú zaviesť štvordňový pracovný týždeň,” poznamenali odborári.

KOZ zdôrazňuje, že prínosy kratšieho pracovného času výrazne prevažujú nad negatívami. Menej času stráveného v práci by malo za následok spokojnejších zamestnancov, zlepšenie ich zdravotného stavu, zníženie stresu, zosúladenie rodinného a pracovného života či možnosť sebarealizácie zamestnanca. “Z ekonomického pohľadu predpokladáme, že zníženie počtu odpracovaných hodín zvýši produktivitu práce zamestnancov a môže viesť aj k zvýšenej spotrebe a zvýšenému užívaniu služieb,” poznamenali odborári.

Na porovnanie odborári uviedli, že v Európe je už viacero krajín, v ktorých zamestnanci za týždeň odpracujú menej než 35 hodín. Podľa štatistík OECD sú to napríklad Dánsko, Nemecko a Švajčiarsko. V Holandsku je to dokonca 29,4 hodiny za týždeň. “Takže sú viaceré príklady krajín v Európe, kde týždenný pracovný čas je ďaleko nižší ako na Slovensku a tieto krajiny patria k najvyspelejším na svete,” uzavreli odborári.

-RED1-